Najškaredší pes na svete sa volá Gus
Čínsky chocholatý pes získal titul najškaredšieho psa na svete, päťtisíc dolárov
a miesto v televíznej šou.Čínske chocholaté psy sú favoriti každoročnej súťaže. Minulý rok zvíťazil Elwood, kríženec čínskeho chocholatého psa a čivavy.
Psík Gus zomrel 14. 11. 2008.
Mal len tri nohy, jedno oko a žiadnu srsť s výnimkou bielej štetiny na temene hlavy. Možno práve preto zvíťazil. Za najškaredšieho psa na svete ho korunovali v súťaži, ktorá sa uskutočnila v rámci veľtrhu Sonoma-Marin v severnej Kalifornii. Gusova majiteľka Jeanenne Teedová doviezla svojho maznáčika z Floridy, je to plemeno čínskeho chocholatého psa. K pochybnému titulu, ktorý Gus vyhral, patrí 5000 dolárov
a právo objaviť sa v programe televíznej stanice CBS This Morning.
Najmenší pes na svete sa volá Gábinka
Za najmenšieho psa v ČR ho vyhlásili na 15. ročníku medzinárodného festivalu rekordov a kuriozít v Pelhřimově.
Najmenším psom v Českej republike je chihuahua Gábinka. Tento psíček patriaci Šárke Dokoupilovej z Prahy meria len 13,5 centimetra v kohútiku (od labiek po krk) a váži 748 gramov.
__________________________________________________________________________
Pes je začlenený do skupiny príbuzných zvierat, v ktorej sú vlky, kojoti, šakaly a divo loviaci psi. Pes má ako jeden z najviac plemien a patrí k najstarším, ale aj najvšestranejším domácim zvieratám. Ľudia vyšľachtili viac ako 400 rôznych plemien psa. Predtým, ako sa človek stretol so psom a začal ho zdomácňovať, predchodcovia psa prešli dlhým procesom vývoju.
Odkiaľ sa vlastne vzali psy
Pes patrí do skupiny šeliem, ktoré lovia vo svorkách. Zdomácneného psa nazývame canis familiaris. Existujú a skúmajú sa rôzne teórie o vývoji psa. Jedna z týchto teórií považuje za priameho predka psa vlka, líšku a šakala. Existujú aj iné teórie o vývoji psa.
Miacis
Dávny predok nielen psa, ale aj medveďov lasíc, hyen a mačiek. Maicis žil v lesoch asi pred 60 miliónov rokov a podobal sa dnešnej lasici.
Mesocyon
Krátke čeluste, dlhé telo chvost a zavalité nohy.
Pes v dejinách
Starovek
Pes bol v rozličných kultúrach považovaný odlišne. V jednej kultúre ho zabíjali a v druhej kultúre ho uctievali. Bol uctievaný ako nosič ohňa a uctievali ho hlavne africké kmene. Pes vďaka svojej vernosti bol početnými motívmi európskych maliarov, v Japonsku sa stal symbolom manželskej vernosti a Antika ho považovala za šťastné znamenie. V niektorých kultúrach ho považovali za strážcu.
Staroveký Egypt
Egypťania, Inkovia, Iránci alebo Indovia uctievali psa ako strážcu podsvetia a sprievodcu do kráľovstva smrti.Egypťania povyšovali smrť nad všetko ostatné, a preto pre psa to znamenalo veľké ocenenie. Egypťania mali boha Anubisa, ktorý mal psiu hlavu a ľudské telo.Egypťania si psov natoľko vážili že keď nejaký pes zomrel zabalzamovali ho a pochovali ho na zvláštne pohrebisko. Najstarším zobrazeným psom je pes, ktorého môžeme označiť za predchodcu dnešných chrtov. Popri ňom nachádzame zobrazených stavačov, ktoré Egypťania používali pri love zajacov a gaziel. Na bojových scénach nachádzame molosoidných psov, ktorý prenikli do Egypta z Mezopotámie. Rozšíril sa v egyptských domácnostiach chov psov podobných dnešnému jazvečíkom. Predchodcu dnešného Basenjiho, ktorý sa využíval pri love, a takisto aj ako spoločník, no niekedy sa použival ako požierač zbytkov a výkalov. Tento predchodca Basenjiho bol najrozšírenejším chovaným plemenom v Starovekom Egypte.
Mezopotámia
Patrónkou psou v Mezopotámií bola bohyňa Gula. Z vďačnosti jej ľudia nosili vymodelovaných psov z hliny. Psy s veľkou hlavou, podobné dnešným mastifom sa v Mezopotámii objavili o niečo neskôr ako chrty. Tieto psy slúžili na lov levov a divých svíň, alebo bojové atrakcie ba ako bojové psy. Asi pred 1000 rokov pred Kr. prišlo zmiešaním krvi tibetských dogovitých psov do miestnych molosoidných plemien a vznikli málo agresívne psi, ktoré sa používali na vojny.
Staroveké Grécko
V svätyniach boha Asklepia chovali jedince, ktoré pomáhali uzdravovať chorým. Lovec Oriona mal dvoch psov, ktorý sa volali Procyon a Sírius.Boh podsvätia, ktorý sa volal Cerberus mal tri psie hlavy.Pes Maira ktorá patrila Ikariosovi doviedol jeho dcéru k jeho mŕtvemu telu.
Gréci chovali veľké psy na boj a malé psy pre potešenie a dovážali z Egypta a Ázie lovecké psy, ktoré nechovali cieľavedome. Pastierskych psov Gréci používali predovšetkým na stráženie oviec a z tých psov sa vyvinuli dnešné plemená ako komondor, kuvazs a kangal.
Asklepia Cerberus
Rímsku Dianu, a boha obchodu Merkúra, sprevádzajú lovecké psy.
Ako prvý sa o plemená psov viacej zaoberali Rimania. Rimania väčšinou vlastnili väčšie plemená psov , aby im chránili majetky.
Staroveký Rím mal dva druhy zábav - gladiátori a psie zápasy. tieto zápasy mali ako vypĺňanie voľného času. Rimania nechovali len veľké a bojovné psi, ale niektorý Rimania chovali, aj lovecké ale aj spoločenské plemená.
Merkúr Diana
Anatómia psa
Kostra a telo psa
Kostra je podporný a zjednocovací systém organizmu a spolu so svalovou sústavou tvorí pohybové ústrojenstvo psa. Skladá sa z 271 až 282 kostí spojených navzájom sponami, kostnými a chrupavkovými švami, väzmi a kĺbami.
Lebka
Lebka psa sa skladá z lebečnej a tvárovej časti. Lebečnú časť tvorí lebečná dutina, v ktorej je uložený mozog psa. Tvárová časť je klinovitá a u každého plemena nesie rozličné znaky popísané v štandarde. Pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou je tiež pre každé plemeno špecifický. K lebke je kĺbom pripojená spodná čeľusť, ktorú ovládajú veľké žuvacie svaly.
telo psa
Zuby
V hornej a dolnej čeľusti psa sa nachádzajú zuby. Chrup dospelého psa sa skladá z 42 zubov, mliečny chrup obsahuje 28 zubov. Mliečny chrup je šedobiely a skladá sa z 6 rezákov, 2 špiciakov a 6 črenových zubov v každej čeľusti. K výmene mliečneho chrupu dochádza v polovici 4. mesiaca a nezriedka pes prezubuje až do začiatku 6. mesiaca života. Chrup dospelého psa sa skladá zo 12 rezákov (z lat. intersticini – I), 4 špiciakov (z lat. Canini – C), 16 črenových (z lat. Premolares – P) a 10 stoličiek (z lat. Molares – M). Zuby sa v odbornej literatúre číslujú pre každú polovicu čeľuste zvlášť a označujú sa takto: Rezáky sa číslujú od stredu čeľuste k špiciaku ako I1, I2 a I3. Špiciak je len jeden a označuje sa písmenom C. Črenové zuby sa niekedy číslujú spredu dozadu, inokedy naopak a označujeme ich písmenom P (premoláry). Stoličky (moláry) sa označujú písmenom M a čísľujú sa smerom spredu dozadu. Ak je v papuli psa menej ako 42 zubov, hovoríme o chudozubosti (oligodoncia), ak ich má pes viac, ide o nadpočetnosť zubov (polidoncia, hyperdoncia). Pes, ktorý má správny počet zubov je označovaný za plnochrupého. Jednotlivé plemená sa odlišujú tiež postavením rezákov v hornej a dolnej čeľusti, ide o tzv. skus. Správny skus určuje štandard daného plemena. Ak horné rezáky prekrývajú dolné rezáky tak, že sa dolné rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných rezákov, hovoríme o nožnicovom skuse. Ak sa rezáky vzájomne dotýkajú kúsacími plochami, ide o kliešťový skus. V prípade, že je spodná čeľusť kratšia ako horná a medzi hornými a dolnými rezákmi je medzera, hovoríme o podkuse, v opačnom prípade, kedy spodná čeľusť presahuje hornú, ide o predkus.
Zuby |
Funkcia |
Vek, keď rastú trvalé zuby |
rezáky |
menšie zuby v prednej časti papule,slúžia na trhanie jednotlivých kusov |
2 - 5 mesiacov |
očné zuby |
veľké vlčie zuby s hlbokými koreňmi, slúžia na držanie potravy či koristi |
5 - 6 mesiacov |
stoličky |
veľké zuby v zadnej časti papule, slúžia na rozdrvenie potravy |
4 - 7 mesiacov |
kostra psa
Chrbtica a hrudník
Nosnou časťou kostry je chrbtica. Tá sa skladá zo stavcov, ktorých je v tele psa 50 až 53 a to 7 krčných, 13 hrudných, 7 bedrových, 3 krížové (sú zrastené a tvoria tzv. krížovú kosť) a 20 až 23 stavcov chvosta. Stavec sa skladá z tela, stavcového oblúka a výbežkov. K hrudným stavcom sú kĺbmi pripojené klenuté rebrá tvoriace hrudný kôš uzatvorený hrudnou kosťou. Pes má 13 párov rebier, z toho 9 pravých a 4 nepravé. Pravé rebrá sú spojené chrupavkami s hrudnou kosťou a nepravé rebrá sú spojené navzájom tvoriac tak chrupavkovitý rebrový oblúk. Hrudný kôš chráni životne dôležité orgány akými sú srdce a pľúca. Stavce chvosta tvoria jeho os a sú veľmi pohyblivé. U niektorých plemien štandardy predpisujú skracovanie chvosta, čo je však u nás od januára 2004 legislatívne zakázané (zákon č. 488/2002 §21 (2) b)).
Chrup psa
Druhy skusov
Hrudné končatiny
Hrudné končatiny tvoria šikmo uložené, trojuholníkové lopatky, ktoré sú spojené s ramennou kosťou pomocou ramenného kĺbu. Na túto kosť naväzuje predlakťová kosť, ktorá sa skladá z dvoch k sebe priliehajúcich kostí a to vretennej a lakťovej kosti. Predlaktie spája so 7 zápästnými kosťami zápästný kĺb. K zápästiu je pripojené záprstie, ktoré tvorí 5 kostí prechádzajúcich do 4 trojčlánkových a 1 dvojčlánkového prsta.
Panvové končatiny
Panvové končatiny spája s panvovou kosťou kĺb. Panvové končatiny tvorí stehenná kosť s jabĺčkom, holenná kosť, lýtková kosť, podpriehlavkové a priehlavkové kosti, kosti prstov a sezamské kosti. Panvovú kosť tvoria 3 kosti: Kosť bedrová, sedacia a ohanbová.
Zdravie psa
Telesná teplota psa
Telesná teplota zdravého psa sa pohybuje okolo 38,3 oC.
Prečo sa mení telesná teplota
Teplota psa sa počas dňa mení, klesá aj stúpa.Najvyššie výkyvy sú ráno a večer. K zvýšeniu teploty prispieva fyzická záťaž, vzrušenie, teplé ročné obdobie, ale aj pohyb v prehriatom prostredí. Pokles naopak nastáva v chladnom počasí (približne o 0,3 oC) a v spánku.
V porovnaní so staršími jedincami majú mladé psy väčšie výkyvy telesnej teploty. Tento úkaz sa vysvetľuje výraznejšou reakciou nielen na psychickú, ale aj fyzickú záťaž. Mladý pes má napr. pri niektorom infekčnom ochorení zvýšenú telesnú teplotu na 40 až 40,5 oC, kým starší jedinec má pri rovnakom ochorení teplotu podstatne nižšiu.
Všeobecne možno konštatovať, že telesná teplota vyššia ako 39,5 oC (za bežných podmienok, nie v horúcom počasí) je vždy neklamným signálom zápalového ochorenia, bakteriálnej alebo vírusovej infekcie.
super
(sisi, 20. 1. 2013 21:20)